Čo sa vám vybaví, keď sa niekto zmieni o Albánsku? Áno, je to krajina ležiaca v Európe. Nie, nezúri tu vojna. Krajina, v ktorej si prídu na svoje milovníci hôr, mora, histórie, ale aj bizarností. Na jednej strane sa nám pre prítomnosť islamu môže zdať vzdialená, na strane druhej vďaka komunistickej ére veľmi blízka. Albánci sú veľmi hrdí na svoju krajinu, ale aj veľmi sebakritickí. Vedia, v čom „zaostávajú“, ale zároveň vedia, že to z nich robí autenticky zaujímavú krajinu.

mesto Berat

Berat

Mesto tisícich okien, ako sa zvykne nazývať Berat, je mestom na zozname svetového dedičstva Unesco. Najväčším turistickým lákadlom je hrad, ktorý sa vznešene vypína nad mestom. Za bránou hradu vás možno odchytí samozvaný sprievodca, ktorý vás areálom prevedie za pár drobných. My sme túto možnosť nevyužili a prešli sme si ho sami. Úzkymi, kamennými uličkami sme sa dostali k priestrannému nádvoriu Beratského hradu. Mimo iné si môžete dať kávu priamo na “nádvorí”, pozrieť Kostol sv. Teodora, Katedrálu Panny Márie, Národné ikonografické múzeum Onurfi alebo zájsť na obed do rodinnej reštaurácie Temi Albanian Food. Pani vám ochotne poradí, čo máte ochutnať, dá niečo navyše a ešte zabalí ovocie na cestu.

Národný park Llogara

Národný park Llogara a Albánska riviéra

Ďalšia zastávka bola predovšetkým o načerpaní energie z albánskej prírody – Národný park Llogara. Dajú sa tu podniknúť kratšie ale aj náročnejšie okruhy. V našom prípadne sme podnikli výstup na vrchol Maja e Gjipalit (1446 m) a prešli po hrebeni na Maja e Thanasit (1380 m). Túra nám zabrala približne 6 hodín a nastúpali sme 650 výškových metrov. Ak vám praje počasie, naskytne sa vám krásny kruhový výhľad na pobrežie Jónskeho mora a z druhej strany na majestátny vrchol Maja e Cikes (2045 m).

Ak hľadáte niečo kratšie, určite sa ako dobrá voľba ponúka vyhliadka v sedle Qafa e Qesarit. Naspäť to môžeme vziať cez pramene Burimi i Ponaces, mimochodom jediný zdroj pitnej vody pre všetky reštaurácie a hotely, ktoré ste pravdepodobne míňali v okolí hlavnej cesty.

Národný park Llogara

Cesta z parku až do mestečka Dhermi patrí k najvýraznejším zážitkom z Albánka. Po asfaltovej ceste klesáte z Llogary až k pobrežiu. Pocit adrenalínu umocňujú kone a ovce, ktoré radi prebiehajú cez cestu.

Pozdĺž Albánskej riviéry si prídu na svoje milovníci mora a romantických západov slnka. Nachádzajú sa vo väčších mestách pri hoteloch ako sa na správnu prímorskú krajinu patrí. Za návštevu stojí ešte pláž Gjipe. Dajte si tú námahu, zabalte si deku, plavky, jedlo, vodu a vydajte sa sem pešo. Čaká na vás kamenistá pláž ukrytá medzi útesmi.

Pláž Gjipe

Južnejšie od spomínanej pláži nás zlákal hrad Porto Palermo slúžiaci ako pevnosť a väznica, kde sme si urobili malú zastávku. Bolo síce zatvorené, ale milý kastelán nás pozval dnu a s lámavou angličtinou nám porozprával o histórii hradu, ktorý dal postaviť Ali Paša Janinský, vládca v Albánsku za čias Osmanskej ríše. Neskôr bola pevnosť v rukách Talianov a väznica za komunistickej éry.

Keď už sa nachádzate na juhu Albánskej riviéry, odporúčam navštíviť Butrint. Historické mestečko, ktoré dnes už skôr neexistuje. Expozícia je zaujímavo vymyslená. Prechádzate sa dnes už zrúcaninami jednotlivých mestských budov, ako napríklad amfiteáter, kostol, škola, brány do mesta, až sa ocitnete na samotnom hrade Butrint.

Butrint

Vnútrozemie

Medzi zaujímavé atrakcie “vnútrozemia” Albánska patrí rozhodne prameň The Blue Eye s priezračne čistou, modrou a zelenou vodou. Miesto je nenáročné na dosiahnutie autom. Podobne je to aj s termálnymi prameňmi Banjat Bënjës. Bez problémov sa v oboch miestach môžete aj okúpať.

Banjat

Cesty v Albánsku sú zväčša postavené v horských podmienkach so zlou viditeľnosťou, skôr skromnejšie na šírku. Nebezpečné sú aj v tom, že vašu pozornosť od premávky neustále pútajú prekrásne panorámy, voľne pasúce sa hospodárske zvieratá, ale aj spôsob života miestnych. Cestu do mesta Korce sme síce strávili niekoľko hodín v aute, ale ani zďaleka sme sa nenudili. Korce je pomerne vyspelé mesto, plné života a s bohatou históriou. Má starobylé centrum s malými domčekmi inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska. Občerstvenie si môžete dať v pivovare, kde ako na jednom z mála miest ponúkajú čapované pivo Korca. Ak ste, podobne ako my, milovníkmi výhľadov, zájdite ku Kostolu sv. Eliáša (Shën Ilia).

Korce

Príjemným spestrením môže byť aj Ochridské jazero, ktoré oddeľuje Severné Macedónsko a Albánsko. Nenápadná dedinka Lin ponúka krátky okruh na pobreží, kde sa cítite opäť ako pri mori.

Jazero Bovilla z vrchu Maja Gamtit

Farebná Tirana

Tirana sa nazýva aj najfarebnejším hlavným mestom Európy. Dlhú komunistickú históriu nezaprie. Na námestí sa nachádza Národné historické múzeum s typickou komunistickou maľbou na fasáde. Sú na nej zobrazení ako inak než bežní občania, budovatelia. Keď uhnete pohľadom doprava, uvidíte budovu opery, kde sa každý deň o 10:00 a 18:00 začínajú prehliadky mesta pre turistov. Prijímajú len dobrovoľné príspevky, ináč si to môžete vychutnať aj zadarmo. Na prehliadke dostanete ucelený obrázok o Albáncoch a o ich histórii.

My sme ešte využili služby Hiking Adventure Club Albania, ktorú vedie zanietený horolezec a organizuje výlety po okolitých horách. Nám vyšla túra na vrchol Maja Gamtit nad jazerom Bovilla.

Zaujímavosti k zemi

• Do 90-tych rokov 20. storočia bolo pre Albáncov takmer nemožné vlastniť auto. Šoférovať veľmi nevedia. V Tirane často uviaznete v zápche, pretože si nevedia dať prednosť, majú len jeden obchvat, atď..
• Väčšina obyvateľov vlastní Mercedes. Okrem iného aj preto, že Albánsky kráľ Ahmet Zogu a po ňom aj ďalší lídri jazdili v mercedese.
• V horách si dajte pozor na psov. Zvyčajne strážia nejaké stádo a sú nebezpečné.
• Aj v krčmičke v tej najmenšej dedinke vám pripravia espresso, bohužiaľ cappuccino poznajú zatiaľ len ako prášok zaliaty horúcou vodou.
• Po krajine je postavených niekoľko 100 000 bunkrov, ktoré nikdy neboli použité. Začali sa stavať z obavy pred napadnutím.
• V Tirane stojí jeden bunker v centre mesta ako múzeum. Tento symbol sa nestretol s porozumením spoločnosti, pretože ľudia sa nechcú na bunker pozerať v centre svojho hlavného mesta.
• Počas komunistickej éry bolo povolené počúvať iba ľudovú hudbu alebo vážnu hudbu.
• Ľudia sú veľmi milí a ochotne vám pomôžu s čímkoľvek. Neočakávajú tringelt či prepitné.
• V krajine veľmi nenájdete obchody a potravinové reťazce bežne dostupné v iných častiach sveta, ako napríklad: McDonald‘s, Starbucks, New yorker, Zara.

Patrícia Rosenbergová

instagramový profil: patrisia_berg